DREVO A VÝROBKY Z DREVA

Drevo je nepostrádateľný materiál v živote človeka, ktorý sa využíva v stavebníctve, v banskom, drevárskom a chemickom priemysle.

Koruna stromu :
– rozvetvené konáre s listami alebo ihličiami
– pre priemyselné využitie je nezaujímavá, ale pre samotný strom, pre jeho rast a vývin je veľmi dôležitá. Nachádzajú a vytvárajú sa tu dôležité organické látky potrebné pre výživu stromu a to pomocou kyslíka zo vzduchu, CO2 a vody získavanej z pôdy. Keď k tomu pridáme slnečné žiarenie, prebieha proces nazývaný fotosyntéza.
Korene stromu :
– vykonávajú niekoľko funkcií. Tenké korienky nasávajú z pôdy vodu, kde sú rozpustené minerálne látky a živiny. Hrubé korene udržiavajú strom v zvislej polohe, vedú vodu a ukladajú sa v nich zásobné látky.
Kmeň stromu :
– využíva sa najviac. Vedie vodu od koreňov, ukladajú sa v ňom zásobné živiny
– drevo stromov mierneho pásma má od kôry po dreň koncentrické vrstvy, ktorých jeden pruh znamená jednoročný prírastok dreva. Najlepšie ich je vidno u ihličnatých stromov. Z hľadiska času tvorenia sú vonkajšie vrstvy najmladšie, čím je ročný kruh bližšie k dreni, tým je starší.
– ďalej možno pozorovať dreňové lúče ? svetlé lesklé čiary prebiehajúce v smere polomeru od drene ku kôre. U všetkých drevinách sa nachádzajú, ale nemusia byť u všetkých viditeľné okom. Rozvádzajú živiny radiálnym smerom.
– cievy ? len u listnatých drevín. Cez cievy sa dostávajú od koreňov rozpustené minerálne látky vo vode v pozdĺžnom smere
– živičné kanáliky ? špecifické pre ihličnany. Sú to tenké živicou naplnené zvisle kanáliky. Nachádzajú sa v smreku, borovici, limbe. Najviac týchto kanálikov obsahuje drevo borovice, najväčšie rozmery – limba. Živica má za úlohu odpudzovať hmyz, znižuje navlhovosť dreva a zvyšuje jeho výhrevnosť.
– kôra ? najvrchnejšia časť kmeňa, pod ktorou je tenučká neviditeľná vrstva nazývaná kambium. Je nato najlepšie pozorovateľné na jar, keď odstránime kôru z dreva, povrch je pokrytý slizom, ktorý sa vytvára z poranených kambiových buniek

CHYBY DREVA
? prílišná hrčovitosť, vlnitosť a hniloba (tieto chyby znehodnocujú drevo, jeho kvalitu a tým aj znižujú jeho cenu)
? poškodenie hmyzom, ktorý napadá hlavne čerstvo naťaté drevo alebo zoslabené nezoťaté stromy (drevo poškodzujú hlavne larvy hmyzu, ako napr. lykožrút, červotoč)
? trhliny, ktoré vznikajú rýchlym schnutím dreva
? rôzne hubovité nárasty na kôre

CHEMICKÁ STAVBA DREVA
a) hlavné zložky – sacharidná časť [70%]
[90-97%] – aromatická časť [25%]

• celulóza [50%] – spôsobuje veľkú chemickú odolnosť
• hemycelulóza [20-35%] – listnaté stromy sú na ňu bohatšie ako ihličnaté
• lignín [15-35%] – spôsobuje pevnosť tým, že spája jednotlivé vlákna do kompaktného celku

b) sprievodné zložky – anorganické [0,5%]
[3-10%] – organické (sacharidy, fenoly, terpény, alkoholy, bielkov.)

FYZIKÁLNE VLASTNOSTI DREVA
? vlhkosť :
– množstvo vody obsiahnuté v dreve vyjadrené v %
– v zoťatom dreve máme snahu o to, aby bolo vlhkosti čím menej. Čerstvo zoťaté drevo – min 50%, izbovo suché drevo : 8-10%.
– pri vysýchaní dreva po zoťatí alebo drevo uložené v miestnosti postupne vlhkosť stráca. Najprv sa stráca voda z dutín buniek, t. j. voľná voda, a za tým chemicky viazaná (vyparovanie vody z povrchu smerom dovnútra)
– u rýchlo sušeného dreva môžu vznikať trhliny, pretože po uvoľnení vody vzniká voľný priestor

? pohlcovanie vlhkosti :
– opačný jav, drevo je pohlcovania-schopné a môže dojsť k napučiavaniu dreva, t.j. drevo zväčší svoj objem
– 1.540 kg/m?= merná hmotnosť dreva
? zvuková vodivosť :
– je charakterizovaná rýchlosťou šírenia zvuku, ktorá je oveľa väčšia ako rýchlosť šírenia vo vzduchu
– zvuková vodivosť sa šíri najlepšie pozdĺž kmeňa, najhoršie v priečnom reze
– túto vlastnosť treba brať do úvahy pri stavbe bytov, chát, rôznych drevených konštrukcii a budov, kde hrá vodivosť dôležitú úlohu
? zvuková pohltivosť :
– charakterizuje sa koeficientom pohltivosti zvuku, ktorý udáva pomer medzi zvukovou energiou pohltenou drevom a celkovou dopadajúcou zvukovou energiou

MECHANICKÉ VLASTNOSTI DREVA
? pevnosť – schopnosť odporovať porušeniu mechanickými silami
? tuhosť – schopnosť odporovať deformáciám
? pružnosť – schopnosť nadobúdať počiatočný tvar, rozmery po prerušení pôsobenia sily
? tvrdosť – schopnosť odporovať vnikaniu iného pevného telesa

TECHNOLOGICKÉ VLASTNOSTI DREVA
? štiepateľnosť – schopnosť udržiavať kovové spojovacie prostriedky
? ohybateľnosť
? odpor voči opotrebovaniu

TECHNOLOGICKÉ OPERÁCIE ZÍSKAVANIA TVARU

a) pílenie
– piliarska výroba vzhľadom na objem spracovania suroviny najdôležitejšou zložkou drevárskeho priemyslu
– podľa tvaru rozlišujeme tieto reziva :
• doskové (dosky hrubé od 13-35 mm / široké 70-260 mm)
• fošne (hrubé 40-100 mm / široké 70-220 mm)
• hranoly – štvorcového alebo obdĺžnikového prierezu
• drobné rezivo – laty (30 x 50 mm)
– lišty (25 x 40 mm)
– reziva sú zatriedené do 6 akostných tried a pre jednotlivé triedy je presne vymedzený rozsah povolených kazov a chýb. Ku každej triede je aj príslušná cena.
b) tvárnenie
– mechanický spôsob spracovania, ktorým sa drevu dodáva potrebný tvar alebo vyššia hustota tlakom a to lisovaním, valcovaním a ohýbaním. V praxi sa uplatňuje hlavne lisovanie a ohýbanie
– na lisovanie sa používa bukové drevo prípadne brezové a v porovnaní s pôvodným drevom má lisované drevo všetky vlastnosti dreva lepšie
– hustota prírodného buku je 730 kg/m? a lisovaného až 1300 – 1450 kg/m?
– lisované drevo má asi takú pevnosť ako hliník
– ohýbanie ? spracovanie napáreného dreva, ktoré sa potom ohne na ohýbačke a potom sa daný tvar stabilizuje sušením. Hlavne nábytok, sane, lyže, strešné konštrukcie

c) lepenie
– jednotlivé vrstvy dreva môžeme spájať lepením ? tzv. lepené drevo
a) preglejárska výroba (preglejky, latovky)
b) výroba lepeného konštrukčného dreva
• preglejky : (0,3–12 mm)
– preglejovaná doska sa vyrába zlepením troch a viacerých vrstiev dýh z ihličnatého alebo listnatého dreva
– dyhy ? tenké listy z dreva (0,1 – 4 mm)
? jednotlivé vrstva dýh s náterom lepidla sa kladú na seba tak, aby smer vlákien vzájomne susedných dýh bol kolmý a počet vrstiev nepárny
– používajú sa pri výrobe nábytku ako výplň dverí, ako betonárske debnenie
• latovky : (10-45 mm)
– preglejovaná veľkoplošná doska, ktorej stred tvoria latky alebo doštičky narezané na rovnakú hrúbku uložené tesne vedľa seba a spojené lepením
• lepené konštrukčné drevo
– názov materiálov vyrobených zlepením dvoch alebo viacerých vrstiev dosák
– pr. hranoly, využitie na rôzne nosníky, krokry, halové konštrukcie

d) výroba aglomerovaných materiálov
– na túto výrobu sa používajú odpady, odrezky, piliny, ale aj jednoročné rastliny, ako kukurica apod.
– spracovaná surovina sa najprv drví, potom sa pridajú prísady a spojivá a táto zmes sa lisuje vyhrievaným lisom
Poznáme 2 druhy aglomerovaných materiálov:
1. drevovláknité dosky (DVD) ? vyrábajú sa z rozvlákneného odpadu vznikajúceho v dyhách na pílach. Rozsekaný a rozvláknený odpad oblejeme vodou za pridania prísad, vytvorí sa drevoprstený koberec, z ktorého sa vyrábajú:
• mäkké nelisované dosky – získavajú sa z vysušeného koberca, majú hrúbku 10, 15, 20 mm. Majú dobré izolačné vlastnosti, izolujú aj zvukovo. Používajú sa na obklady stien a ako aranžérsky materiál.
• tvrdé lisované dosky – vyrábajú sa ďalším lisovaním koberca, majú hrúbku 2,8/3,3/5 mm, jeden povrch majú upravený. Obchodné názvy týchto dosiek sú solovit, smrekovit, bukolit. Využívajú sa v nábytkárstve a v stavebníctve.
2. drevotrieskové dosky (DVT) ? vyrábajú sa z ihličnatých a listnatých triesok získaných spracovaním na roztrieskovacích strojoch. Triesky s nánosom organického spojiva navrstvené do určitej výšky sa lisujú na lisoch. Využitie pri výrobe nábytku, v stavebníctve na obkladanie stien, stropov, na podlahy a priečky.
Na rozdiel od prírodného dreva, ktoré má vyhovujúcu pevnosť v smere vlákien, ale malú pevnosť napriek vlákien, výrobky z aglomerovaného dreva sú izotrojné (majú rovnakú pevnosť vo všetkých smeroch).
Aglomerácia = nakopenie, navrstvenie.

Komentáre k článku DREVO A VÝROBKY Z DREVA (5)

  1. Drevo je dôležitý materiál s rôznymi vlastnosťami, ako je pevnosť, pružnosť a odolnosť voči vlhkosti, čo z neho robí cenný materiál v stavebníctve, nábytkárstve a ďalších priemyselných odvetviach. Jeho fyzikálne vlastnosti ako zvuková a tepelná izolácia sú tiež dôležité pre rôzne aplikácie.

  2. Je etické vyťažovať lesy pre komerčné účely, ak to môže mať negatívny dopad na životné prostredie?

  3. Vyťažovanie lesov je kontroverzné, keďže môže mať výrazný dopad na biodiverzitu a ekosystémy. Preto je dôležité, aby sa ťažba dreva vykonávala udržateľným spôsobom, ktorý minimalizuje škody na životnom prostredí a podporuje obnovu lesov.

  4. Mali by byť zákony proti nelegálnej ťažbe dreva prísnejšie, aby sa zabránilo ekologickej katastrofe?

Poradňa

Potrebujete radu? Chcete pridať komentár, doplniť alebo upraviť túto stránku? Vyplňte textové pole nižšie. Ďakujeme ♥